Lekcie Virtuálneho šéfa - Ponáhľaj sa pomaly

Ako sa stať výnimočným lídrom a manažérom, alebo jednoducho povedané super šéfom? Náročná otázka, ale ak by som mal nájsť jednoduchú odpoveď, povedal by som, že treba cestovať. Samozrejme nie doslovne z mesta do mesta, či do blízkych a vzdialených krajín, aj keď takéto cestovanie je (nielen) pre super šéfov veľmi prospešné. Tak kam to teda treba cestovať? Zo situácie do situácie. Z rutinnej úlohy do nového projektu. Z náročného stretnutia na kávu s kolegom, ktorý vám dodá energiu. Z dovolenky priamo do posledného dňa v mesiaci, keď treba splniť aj nesplniteľné termíny. Od spokojného klienta k nespokojnému zamestnancovi. Sú to situácie, ktoré nás kúsok po kúsku formujú, ako keď sochár roky tvorí svoje majstrovské dielo. Precestoval som stovky, možno tisíce takýchto situácií a každá z nich bola pre mňa hodnotnou lekciou. A o tie najhodnotnejšie, ktoré vo mne stále rezonujú, by som sa chcel podeliť. Ak pomôžu aspoň jednému čitateľovi týchto riadkov, bude to výborná investícia.

Lekcia prvá - Ponáhľaj sa pomaly.

Bol som mladý (aj teraz som, len po utorkovom futbale sa mi na druhý deň ťažšie vstáva z postele) a hladný. Hladný po úspechu vo všetkých jeho formách. Rýchlo chcem vlastný byt. Rýchlo chcem vlastné nové auto, novú atraktívnu pracovnú pozíciu, vyšší plat, krásnu a múdru ženu. Chcem všetko a rýchlo, najlepšie hneď, pretože veľa som pre to urobil a robím a zajtra už bude neskoro. Takto som bol vnútorne nastavený až do momentu, kým sa so mnou prvýkrát oficiálne stretla šéfka môjho šéfa.

Sedeli sme spolu viac ako dve hodiny, ja som veľa rozprával a šéfka veľa počúvala. Vravel som jej o mojom hlade po rýchlom kariérnom postupe, nových skúsenostiach, o všetkom, čo sa v mojom pracovnom aj súkromnom živote práve deje. Bol som plný života a energie a aj od tohto stretnutia som očakával, že mi rýchlo zmení život. Zmenilo. Po mojom dlhom monológu sa ma šéfka s úsmevom opýtala: "Kam sa vy mladí stále ponáhľate? Ponáhľaj sa pomaly. Všetko má svoj čas, ak pôjdeš hore príliš rýchlo, nestihneš si užiť cestu, ktorá je dôležitejšia a častokrát hodnotnejšia ako cieľ. A nezabudni, že tam hore je človek často sám." Rozpovedala mi svoj vlastný príbeh o ponáhľaní, o tom čo pred rokmi nevedela a dnes už vie. Ponúkla mi svoju vlastnú skúsenosť a dala mi príležitosť poučiť sa z nej. Ponuku som s vďakou prijal a príležitosť využil. Nie na druhý deň, lebo my ľudia sme už raz takí, najradšej sa učíme na vlastných chybách. A tak som ich pár ešte musel urobiť a vždy si pri nich spomenúť, že som sa mal ponáhľať pomaly.

Dnes sa ponáhľam pomaly a tým, ktorí chcú všetko a hneď ako ja kedysi, vravím: "Predstavte si, že máte opäť dva mesiace prázdnin, ako keď ste boli školáci. Čakajú vás nočné hry, súťaže, letné lásky, kúpaliská, tobogány, rafting, stanovačka, opekačka, nové priateľstvá, čokoľvek, čo je pre vás synonymom fantastických prázdnin. A teraz si predstavte, že to všetko zažijete hneď prvý deň. A taký istý fantastický bude ja ten druhý, aj ten tretí, aj ten o dva týždne. Viete čo sa stane uprostred takýchto prázdnin a možno aj skôr? Viete. Fantastický deň sa stane všedným a zvyšok prázdnin bude viac nuda ako vysnená zábava. Ak si však všetky aktivity rozvrhnete postupne, na celé dva mesiace, zažijete skutočne fantastické prázdniny."

Buďme hladní, ale neprejedzme sa. Ponáhľajme sa pomaly, užívajme si všetky chute a vône obyčajných aj výnimočných dní a jedného dňa zistíme, že naša životná cesta je plná zmysluplných a úžasných zážitkov.